Obliečky Sonia satén EMI: Štandardný set jednolôžko obsahuje 1x 140x200 + 1x 70x90

Obliečky Sonia - satén, ktorý vás očarí Obliečky Sonia satén sú luxusné posteľné obliečky, ktoré vás očaria svojou eleganciou, jemnou štruktúrou a krásnym lesklým vzhľadom. Sú obľúbené hlavne u ľudí, ktorí sú náročnejší, potrpia si na niečo elegantnejšie, luxusnejšie a viac nóbl. Na saténových posteľných obliečkach sa netvoria žmolky a ich životnosť je trojnásobne dlhšia ako životnosť bežných bavlnených obliečok. Navyše, sú mimoriadne príjemne a hebké, nechladia a nehrejú. Saténové obliečky ľudia vyhľadávajú najmä kvôli luxusu, jemnej štruktúre a lesklému vzhľadu. Veľmi podobným materiálom je saténová bavlna, ktorá má obdobné vlastnosti ako satén (mäkkosť, vzhľad, pevnosť) a hlavným dôvodom jej popularity a slávy bolo to, že jej cena bola nižšia ako cena saténu. Saténová bavlna sa stala populárnou niekedy kolo roku 1900. Má navyše takmer rovnaké vlastnosti. Zväčša je saténová bavlna zložená zo 100% husto tkanej bavlny a niekedy sa vyrába aj z hodvábu. Odporúčanie: Posteľné obliečky so zipsovým uzáverom nie sú vhodné do ubytovacích zariadení, hotelov, nemocníc a iných zariadení, kde sa predpokladá časté pranie a používanie mangľovacích strojov. Poznámka Zobrazenie farieb produktu sa môže mierne líšiť od skutočnosti. Odporúčame obliečky prať naruby so zapnutým zapínaním. Výhody saténových obliečok veľmi príjemné na dotyk nechladia ani nehrejú majú dlhú životnosť nevytvárajú žmolky elegantné a luxusné jednoduchá údržba rýchlo schnú exkluzívne balenie Ako sa starať o saténové obliečky? Satén je možne prať v práčke. Pri saténe a saténovom posteľnom prádle nie je jedno, ktorý prací program zvolíte, a preto voľte radšej citlivejšie pranie. Taktiež sa vyvarujte chemickému čisteniu a aviváži. Doprajte svojmu telu luxus, jemnosť a hebkosť a buďte nároční. Vyskúšajte jedinečný pocit spania v saténových obliečkach. Ihneď si ich zamilujete. Prečítajte si článok: Fakty a mýty o saténových obliečkach z bavlneného saténu Spánok a čo ste o ňom určite nevedeli Rekord, ktorý bol zaznamenaný v čase strávenom bez spánku je 18 dní. Priemerný človek strávi spánkom tretinu svojho života. Počas prvého roku života svojho dieťaťa stratia rodičia cca 400-700 hodín spánku. Pred vynálezom farebnej televízie malo až 75% ľudí čiernobiele sny, dnes je to iba približne 12%. Pri snívaní sa nám zobrazujú len tváre, ktoré sme v minulosti vedome či nevedome videli. Slepí ľudia môžu v snoch vidieť. Nedostatok spánku vyvoláva v našom tele pocit hladu. Nedostatok a nekvalitný spánok narušujú našu prahovú stránku bolesti, čo môže viesť až k úplnej strate citlivosti pre bolesť. Pravidelné spanie menej ako 7-8 hodín denne znižuje priemernú dĺžku života a nedostatok spánku spôsobuje zvyšovanie hmotnosti, a to až kilo za týždeň. Tibetský mnísi spia vzpriamene. Naše sny sa nám snívajú na základe skúseností a zážitkov z predchádzajúcich dní. Abstinujúci fajčiari majú živšie sny ako nefajčiari či fajčiari. Nové výskumy dokonca ukazujú, že nesnívanie alebo prebudenie počas snívania negatívne pôsobí na našu psychiku a spôsobuje psychické problémy. Muži snívajú najčastejšie o mužoch a ženy rovnako o mužoch aj ženách. Deti do 3 rokov nemajú sny a tiež človek, ktorý práve chrápe nesníva. Ženy potrebujú o 20 minút dlhší spánok ako muži, pretože aj v spánku riešia a dokážu myslieť na viac vecí. Podľa výskumnej štúdie združenia z Mineapolisu, ospalosť a únava súvisí aj s chuťou na sladké. V minulosti chodili sedliaci a roľníci unavený z práce späť dve hodiny po zotmení a spali takzvane dvojfázovo, čo znamená, že po asi 4 hodinách spánku sa zobudili, kedy sa modlili, jedli, pili a rozprávali sa, čo trvalo asi 2 hodiny. Následne išli znovu späť na 4 hodiny. Takýto dvojfázový spánok vymizol po priemyselnej revolúcii, kedy do ulíc pribudli lampy a osvetlenie a začal aj nočný život. V dávnych dobách za splnu ľudia zostávali kvôli zlodejom hore. Spánkom a otázkou, prečo spíme sa zaoberal už Hippokrates. Aristoteles sa domnieval, že vedomie a centrum spánku sa nachádza v srdci, neskôr grécky lekár Gaén zistil, že je to mozog. Napríklad umelec Leonardo Da Vinci spal každé 2 hodiny 15 minút a v dielach Williama Shakespeara hrá spánok veľmi dôležitú úlohu, jeho postavy snívajú, majú nočné mory a trápi ich nespavosť. Naopak Napoleon Bonaparte spal iba do 3:00. V roku 1903 bol vyrobený prvý liek na spanie. Prvý krát sa pojem biologické hodiny začal používať v roku 1935. Prvý obchod s 24 hodinovou otváracou dobou vznikol v Texase v roku 1962. V súčasnosti sa spánkom a problémami s nespavosťou zaoberajú spánkové laboratória. Lieky na spanie – hypnotiká boli v minulosti veľmi kritizované za silnú závislosť, dnes sa táto závislosť už minimalizovala, no ich užívanie nie je vhodné ani prospešné.