Dizajnér radí: Prečo a ako renovovať starý nábytek
Interiérový dizajnér Josef Trakal sa svojpomocne pustil do renovácie starých stoličiek a kresiel. Uľútostilo sa mu kúskov, ktoré našiel na pôde starých rodičov a rozhodol sa ich použiť do svojho bytu. Ikonické kúsky z 60. rokov sa totiž rozhodne nestratia.
Všimli ste si, ako sa v súčasných interiéroch zasa objavujú prvky, ktoré poznáme z šesťdesiatych rokov? Samozrejme v modernejšom prevedení, s rafinovanejšími tvarmi, z iných materiálov a s inou technológiou výroby. Ale podkopnuté nožičky, trojnožky a zaoblené tvary sú definitívne späť. Než sa ale pre retro kúsok s príbehom vyberiete do nejakého vetešníctva či starožitností, pozrite sa najskôr na pôdu svojich starých rodičov rovnako, ako dizajnér Josef Trakal zo štúdia JT Design , ktorý sa sám pustil do renovácie dvoch ikonických stoličiek a jedného kresla, ktoré tam našiel.
"Predtým, keď boli ľudia závislí na vlastnom umu a pracovitosti, si všetkého vážili oveľa viac. Keď sa rozbila stolička alebo stôl, nebolo obvyklé zájsť do obchodného domu a kúpiť si obratom nové veci. Alebo sadnúť k internetu a objednať si nový kúsok aj s dopravou až predo dvere. Keď sa veci náhodou rozbili, tak sa opravili a stoly a stoličky môhli žiť ďalej, " hovorí Josef Trakal, ktorý počas zariaďovania vlastného bytu objavil u starých rodičov okrem dvoch starých drevených stoličiek tiež ikonické kreslo TON 1960 s masívnou dubovou konštrukciou a opierkami z ohýbaného dreva, ktoré sa vyrábalo v rokoch 1960 až 1970. "Vo svojej dobe to bol jeden z najmodernejších kúskov nábytku, aký si ľudia môhli zaobstarať. Dnes už sa nevyrába, ale svoju hodnotu nestráca, naopak ju znova získava."
Ako dizajnér Josef Trakal pri renovácii postupoval?
1. Všetok nábytok som rozobral na jednotlivé diely.
2. Všetky diely som prebrúsil tak, aby som sa dostal až na drevo. Brúsil som ručne, aby som náhodou brúskou nezmenil tvar alebo netrhnul hrany. U kresla to bol oriešok, pretože bolo natreté niekoľkými vrstvami kvalitného laku a zabralo to naozaj veľa času, ale nakoniec som sa dostal až na kresbu dubového dreva.
3. Potom som zatmelil nedokonalosti a po konzultácii s odborníkom som drevo ošetril bezfarebným lakom s UV lazúrou. Ten odtieň dreva takmer nezmenil a navyše ho čiastočne chráni pred slnečnými lúčmi.
4. Sedadlo som chcel pôvodne vyrobiť úplne nové, ale nakoniec som zistil, že to staré je vo veľmi dobrom stave, takže stačilo vypreparovať vnútorné vankúše. Najskôr som ich skúsil vyčistiť ručne a nechal ich vyschnúť na slnku. Vyzerali oveľa lepšie, tak som ich nechal profesionálne vyčistiť v čistiarni. Potom už stačilo len vybrať novú látku - zvolil som decentný režný vzor. Do čalúnenia som sa pôvodne chcel pustiť tiež sám, ale nakoniec som zapojil svoju mamičku, ktorá vie šiť. Zároveň bolo pekné, že sa podieľala na renovácii kresla, na ktorom sedávala ako malá. Poťahy na sedadlo aj opierku ušila tak, že sa dajú zložiť a vyprať alebo nahradiť inou látkou.
5. Stoličky som renovoval podobne, len som volil iný postup pri nátere - použil som pigmentové farby na drevo spolu so základovou farbou a ochranným lakom.
